Územie dnešného Golianova je miestom s mimoriadne bohatou históriou, siahajúcou tisíce rokov do minulosti. Potvrdzujú to rozsiahle archeologické nálezy, ktoré patria medzi najvýznamnejšie na Slovensku. Najstaršie objavené artefakty sa viažu k Želiezovskej kultúre (4700 – 4300 pred n. l.), čo svedčí o ranom osídlení tohto úrodného kraja. V 21. storočí sa v obci podaril objav, ktorý vzbudil pozornosť archeologickej komunity – bolo tu nájdené jedinečné archeologické nálezisko trojitého rondelu z obdobia lengyelskej kultúry. Tento rondel, datovaný predovšetkým do obdobia Lengyelu II – III (mladý neolit a eneolit), predstavuje prehistorickú kruhovú stavbu pravdepodobne kultového alebo obranného charakteru, ktorá je zatiaľ jediná svojho druhu na Slovensku. Jeho objav zásadne prispieva k pochopeniu spoločenských a rituálnych praktík neolitických spoločenstiev v strednej Európe.
Ďalšie svedectvá o prítomnosti dávnych civilizácií priniesla výstavba vodnej nádrže v 60. rokoch 20. storočia. Pri prácach boli odkryté praveké pohrebiská a kultúrne jamy maďarovskej kultúry zo staršej doby bronzovej, ako aj mladšie stredoveké nálezy vrátane rímskej spony zo začiatku nášho letopočtu. Tieto objavy potvrdzujú kontinuitu osídlenia a význam lokality v rôznych historických obdobiach.
Obec sa v neskoršom období formovala ako súčasť hradného panstva Nitrianskeho hradu. Písomne sa prvýkrát spomína v roku 1156 pod názvom "Gurmot" v súvislosti s existenciou farnosti. To naznačuje, že už v 12. storočí bolo Golianovo významným centrom s vlastným kostolom a farou, ktoré slúžili duchovným potrebám tunajších obyvateľov.
Názov obce sa v priebehu storočí menil, čo odráža dynamické historické udalosti a jazykové zmeny v regióne:
1234: "Gurmot, aliud Gurmot"
1773: "Lapos Gyarmath"
1920: "Lapáš Darmoty"
1927: "Lapášske Ďarmoty"
Od 1948: "Golianovo" na počesť generála Jána Goliana.
V roku 1232 patrila obec Nitrianskemu hradu. Život poddaných bol v tomto období úzko spätý s poľnohospodárstvom – pestovali sa obilniny, choval dobytok a remeslá ako tkáčstvo či kováčstvo dopĺňali obživu. Obyvatelia mali voči hradu a neskôr voči svojim zemepánom rôzne povinnosti, vrátane roboty, desiatkov a daní. Duchovný život sa sústreďoval okolo fary a kostola, ktoré boli dôležitým miestom pre komunitu. Hoci o pôvodnom kostole z 12. storočia nemáme detailné informácie, jeho existencia potvrdzuje náboženský základ obce.
Obdobie rozkvetu zažila obec za vlastníctva rodov Bilidi a Barbely (okolo roku 1550), kedy sa spomína fara, malá kaplnka a rybník, čo naznačuje určitý hospodársky a spoločenský rozvoj. Následne však nastal úpadok pod správou rodov Tarnay, Nevery a grófa Galla. Tento pokles mohol byť spôsobený rôznymi faktormi, vrátane tureckých vpádov, ktoré v 16. a 17. storočí zasiahli mnohé uhorské obce, prinášajúc pustošenie a úbytok obyvateľstva. K obratu k lepšiemu došlo po príchode rodu Turčániovcov (1760 – 1880), ktorí zrejme priniesli so sebou nové metódy hospodárenia a stabilizáciu. Poslednými zemepánmi v obci boli rody Vöröovcov a Smrečániovcov.
Prelom 19. a 20. storočia a následne obe svetové vojny výrazne ovplyvnili život v Golianove. Mnohí obyvatelia sa zúčastnili bojov, čo prinieslo straty a sociálne zmeny. Po druhej svetovej vojne, v rámci povojnových reforiem, boli rozparcelované statkárske pozemky a pridelené na výstavbu rodinných domov, čo prispelo k výraznému rozšíreniu obce a zlepšeniu životných podmienok.
Kľúčovým momentom v povojnovom vývoji bolo založenie miestneho poľnohospodárskeho družstva dňa 19. marca 1957. Kolektivizácia mala hlboký dopad na tradičné poľnohospodárstvo a sociálne štruktúry obce, prinášajúc nové výzvy, ale aj určité modernizačné zmeny. Pre potreby obce a jej spoločenského života bol v roku 1968 do užívania odovzdaný Kultúrny dom, ktorý sa stal centrom rôznych aktivít – od divadelných predstavení, cez tanečné zábavy, až po verejné zhromaždenia a oslavy.
V roku 1948 prešla obec zmenou názvu z Lapášskych Ďarmôt na Golianovo, na počesť významnej osobnosti slovenských dejín – generála Jána Goliana. Ján Golian bol jedným z hlavných organizátorov a veliteľov Slovenského národného povstania v roku 1944, ktoré predstavovalo kľúčový moment v boji proti fašizmu na Slovensku. Premenovanie obce bolo výrazom úcty a uznania jeho odvážneho činu a obetavej práce pre slobodu národa.
Dnes je Golianovo modernou obcou, ktorá si váži svoju bohatú históriu, pričom neustále kráča vpred a rozvíja sa, spájajúc tradície s potrebami 21. storočia.
